Útrapy nádejného veterinára: Biológia nadovšetko

Čo bolo skôr? Vajce či sliepka? Na túto slávnu filozofickú, či metafyzickú otázku dnes nedostanete odpoveď. Namiesto toho vám vysvetlím, ako to je vôbec s vajcami. Slepačími, koho by to zaujímalo.

Keďže som jediný prírodovedne založený člen našej malej skupinky(tie ostatné tri sú na ekonómií, čo mi dáva ďalších troch ľudí do budúcnosti, ktorým nebudem môcť zveriť svoje peniaze.... Lucky me), mojou povinnosťou je vysvetliť niektoré základné biologické fakty života. Plus, pýtalo sa ma na to už viac ľudí, tak takto mi bude stačiť poslať link na tento článok a ušetrím si pol hodinu života vysvetľovania. Ale teraz k veci, ako je to vlastne so slepačími vajcami? Ako a kde sa berú, sú oplodnené? Alebo nie? Aby som mohla poskytnúť dostatočnú odpoveď, treba začať od začiatku.

Kuriatko či vajce?

ANATÓMIA

Samice vtákov, čiže aj kury domácej (lat. Gallus gallus domesticus), majú pohlavnú sústavu zahŕňajúcu vaječník, vajcovod a časť kloaky, kde vajcovod končí nazvanú proctodeum. 

Funfact #1: Vtáky aj väčšina plazov majú utvorený len ľavý vaječník a vajcovod, narozdiel od cicavcov, ktoré majú pravý, aj ľavý.

Vajcovod sa skladá z častí - infundibulum, magnum, isthmus, uterus a vagina. Vajíčko, ktoré sa uvoľňuje z vaječníku postupne prechádza celým vajcovodom a na konci vychádza z kloaky ako zrelé vajce, ktoré všetci poznáme. A pritom nezáleží, či je oplodnené alebo nie.

Funfact #2: Znáška vajec je stimulovaná svetelným režimom. Preto sa vo veľkých chovných halách pre nosnice svieti 10 až 16 hodín denne, závisí od veku a znášky.

Takže, ako to vlastne funguje? Nuž vajcová bunka, alebo oocyt v žĺtkovom obale sa uvoľňuje zo zrelého folikulu na vaječníku a doslova vypadáva do infundibula, čiže do prvej časti vajcovodu. Tá, ako lievik nasadá na vajcovod a zabezpečuje, aby sa uvoľnené oocyty dostali ďalej. Tu v ideálnom prípade môže nastať oplodnenie, samozrejme ak mala sliepka predtým kohútiu návštevu. Oocyt prechádza ďalej, v úseku nazvanom magnum získava bielkový obal pre výživu zárodku. V isthme sa ešte neúplné vajíčko obaľuje do papierových obalov ktoré nájdete pod škrupinou. Zároveň však v isthme dochádza ku kapacitácií spermií, t.j. ku skladovaniu a dozrievaniu spermií, aby mohlo dôjsť k oplodneniu(ku skladovaniu spermií dochádza aj vo vagine).

Funfact #3: Sliepka môže znášať oplodnené vajcia aj 2 týždne po kopulácií s kohútom, práve vďaka skladovaní spermií vo vajcovode.

Vajíčko s papierovými obalmi prechádza ďalej do uteru, alebo  maternice, kde získava vonkajší obal, vápenatú škrupinu, ktorá tvorí mechanickú bariéru pred vonkajším svetom. V poslednej časti vajcovodu, vo vagine, čiže v pošve, získava na povrchu škrupiny kutikulu, neviditeľnú tenkú vrstvičku, ktorá tvorí ďalšiu ochranu vnútorného obsahu vajca. Potom vajce vychádza na svetlo sveta cez kloaku.

Funfact #4: Vytvorenie jedného vajca trvá 24 -30 hodín.

Rozmnožovací trakt samíc sliepky

CYKLUS

Vajce je vlastne výsledok ovulácie vaječníku. V porovnaní, ženy ovulujú len raz mesačne, približne 14 dní od začiatku menštruácie, kým sliepka je teoreticky schopná každý deň uvolniť jedno vajíčko. Zásadný rozdiel je v tom, že ženy vylučujú len samotný oocyt, ktorý, pokiaľ po ceste nestretne spermiu a neoplodní sa, vylúči sa v rovnakej forme, v akej sa uvoľnil z vajíčka. Na druhej strane, u vtákov vyjde von vo forme vajca.

Funfact #5: Prieskumy dokázali, že ženy sú v čase ovulácie náchylnejšie na nezáväzný(v podstate akýkoľvek) sex, práve kvôli hormónom naprogramovaným zabezpečiť pokračovanie druhu. Takže chlapi a zožeňte si jahniatko a obetujte ho matke prírode, za to že vám zabezpečila veselé večery, a ženy, práve v tomto období si dávajte väčší pozor.

Dobrá otázka je, prečo všetky vtáky nenesú vajcia dennodenne tak ako sliepky. Na to existuje jednoduchá odpoveď - šľachtenie. Kým divožijúce vtáky majú pohlavný cyklus ovplyvnený svetelným režimom, klimatickými podmienkami a taktiež prítomnosťou partnera, u domácich sliepok sa po rokoch šľachtenia zmenila fyziológia natoľko, že sú schopné znášať vajcia bez prestávky takmer po celý rok, pričom vôbec nezáleží či došlo ku kopulácií s kohútom, alebo nie.

Funfact #6: Zdomácnenie Kury divej začalo V oblasti Indie a JV Ázie asi 4000 rokov pnl. Z Indie sa cez malú Áziu dostali až do Grécka asi 500 rokov pnl. V Egypte sú známe od 18. dynastie.

Ešte koho by to zaujímalo, vtáky kopulujú starým dobrým spôsobom. Kohút si vyhupne na sliepku, pritlačia ku sebe kloaky, kohút vsunie kopulačný orgán do vaginy a uvoľní spermie.

Funfact #7: Kým káčer a gunár majú dobre vyvinutý penis, podobne ako korytnačky a krokodíly, moriak a kohút ho majú rudimentárny(čiže nie úplne vyvinutý) a u holuba úplne chýba. Hady a jaštery majú 2 samostatné hemipenisy.

ZÁVER

Takže keď budete nabudúce v obchode a nebudete vedieť, že či tie vajíčka, ktoré máte v košíku sú oplodnené, nemusíte sa báť. Nosnice sú chované oddelene, buď v klietkach (to je tá trojka na obale), na podstielke v halách(2), v halách s výbehom(1) alebo vo forme ekologického chovu(0).

Funfact #8: Čistokrvné plemeno Leghornka znesie až 280 vajec za rok. Holandský hybrid Dekalb biely dokáže zniesť až 350 vajec za rok. Pre porovnanie slovenské plemeno Oravka má znášku max. 180 vajec ročne.

Leghornka

Dekalb white

Toľko stručne k otázke slepačích vajec. Keby si niekto, čo sa v tom vyzná všimol nejakú vážnu chybu, ospravedlňujem sa, ťahala som väčšinou z hlavy, prednášok a wikipédie, čo nie sú zrovna spoľahlivé zdroje. Enjoy!

Vaša, vždy plná nepodstatných informácií, Trillian.

Obrázky pochádzajú via, via, via a via (Avia :D).