7 dní na Slovensku

S Veľkou nocou súvisí sťahovanie ľudstva zo západu na východ. Povedala som si, že raz za čas byť davistom môžem, a tak som sa vydala s davom na východ. A ako vždy, zabudla som sa vrátiť na západ, a preto sa môj veľkonočný víkend trochu pretiahol.

V zemi konských povozov, kde sa kravy pasú pri ceste

Rumunsko je krajinou Európskej únie od roku 2007. Zovšadiaľ ale počúvate všelijaké historky. O kravách na ceste. O túlavých psoch. O cigánoch. O tom, že je tam zlý svet. Ale učí sa najlepšie na vlastnej koži.

Sedím pred stanom a lakujem si nechty II.

Asi sa to stane mojim pravidelným zvykom pri stanovaní. Myslím to lakovanie nechtov. Je to dobrá forma odmeny za prežitie stanovania a zároveň aj príprava na slnenie sa na pláži. Tip-top. Teda, pokiaľ si viete postaviť stan. A s tým sme trošku zápasili...

Budapešť je vlastne taká väčšia Praha

Minulý rok nám vraveli, že Ľubľana je ako Praha. To sme vyvrátili. Ale tento rok sme si našli iné hlavné mesto, ktoré sa na stovežatú krásavicu náramne podobá. Je opradené dávnou históriou, ktorá sa nie tak veľmi líši od tej našej. Veď napokon, ako spievajú Iné Kafé - 1000 rokov dozadu tu boli Maďari...

23. Adventné prekvapenie

Zajtra tu máme konečne Vianoce a náš adventný kalendár je takmer na konci. Takmer. Ešte jedno video z nás štyroch však zostalo nezverejnené a práve dnes táto úloha pripadla na mňa. Takže pokiaľ si ja momentálne vybaľujem doma kufre a zdobím vianočný stromček, Vy si užite moje adventné video z ruského prostredia, ktoré som si na chvíľku zamenila za vianočnú rozprávku...

Petrohradská bojovníčka (2. časť)

Ako som už spomínala nedávno, posledný mesiac a pol trávim kúsok od ruskej metropoly, kúsok od Peterburgu, v Puškine. Sledujem ich zvyky, tradície a prispôsobujem sa im. Tentoraz vás dostanem bližšie k mestečku v ktorom žijem a k univerzite. 

Ľubľana je druhá Praha alebo aj draci existujú

Koper je síce krásne mestečko, ale jeden deň mu úplne stačí. Predsa len keď vás chytí túžba spoznávať, musíte spoznávať. A tak sme pozreli do mapy a šli sme za posledným cieľom cesty - do Ľubľany.

A je po lete...

Je koniec septembra a tak oficiálne vyhlasujem koniec leta. Hoci kalendárne skončilo asi tak pred týždňom, poniektorí mali stále ešte voľno. Predpokladám ale, že už všetci poctivo zarezávame a tak tuhľa - Leto skončilo, poďme rekapitulovať. 

Petrohradská bojovníčka (1. časť)

Život v zahraničí... pre niekoho nočná mora, pre niekoho sen, pre niekoho skúsenosť, pre niekoho vykúpenie. Pre mňa už súčasť života. Po Varšave a Luzerne som sa tentoraz rozhodla okúsiť trochu západnejšiu kultúru. Teda presnejšie najzápadnejšiu v Európe: Rusko-Petrohrad.

S výhľadom na Koper

Všetkého veľa škodí, a preto sme pobalili plavky, vyprášili posledné zrniečka piesku z uterákov a vyštartovali sme v ústrety ďalším dobrodružstvám. Motor sladko zapriadol a hor sa hľadať cestu do Koperu. Prečo? A vy ste vari už boli v Koperi? Že nie? No tak práve preto sme sa tam vydali. A bolo to super.

Ležím si na pláži v cudzine a jediné čo počujem je slovenčina...

Niet lepší pocit ako byť v cudzine, kde vám nikto nerozumie. Môžete ohovárať domorodcov, používať všetky pestré nadávky jazyka. Môžete si užívať slobody stratenej v preklade.

Diskotéka po taliansky - v nesprávny čas na nesprávnom mieste

Vraví sa, že sa učíme na vlastných chybách. Jednou z nich bola aj návšteva Talianskej diskotéky. Pretože nie je zlato všetko, čo sa blyští...

Človek si myslí, že niekde uprostred turistického prímorského mestečka budú všetky diskotéky prispôsobené turistom. Omyl vážení! Tak sa stalo, že sme sa ocitli na nóbl diske. Plnej nóbl plebsu. Talianskej národnosti. Never never never more.

Slnko, more, pláž a medúzy

Ako som už spomínala tu, naša cesta nás pomaly, ale isto zaviedla k moru. Modré nebo, vlhkosť a vôňa soli. To áno. Ale myslíte, že sa to nezaobišlo s nejakými neobvyklými udalosťami? Samozrejme, že sa diala paráda! :-)

Poznávačka v 40tkach a utekanie v lejaku

Ostávať dlho na jednom mieste nie je ono, a preto sme zbalili stan, narvali kufor, vytiahli mapu a išla noha na plyn. Nasmerovali sme si k moru do Talianska so zastávkou v Miláne. Znie to fajn, ale cesta to bola náročná. Od Bodamského jazera, ktoré leží prakticky na hraniciach Švajčiarska, Nemecka a Rakúska je to trošku štreka. Najkrajšia cesta by bola letecky a to by sa vrcholky Álp krásne trblietali v horúcom slnku. No cesta autom viedla cez Švajčiarsko. Na čom by nebolo nič zlé, keby si Švajčiar nepýtal za prejazd diaľnicou ročnú známku... Ale ten pocit byť na chvíľu von z Európskej únie bol na nezaplatenie. Plus výhľad na tamojších colníkov tiež. Toľká to krása!!

Najlepšie sa zabíjajú komáre vreckovkou

Stojaca sladká voda je ideálnym prostredím pre malé bzučiace potvory. Každý určite dobre pozná ten známy nepríjemný bzučivý tón, ktorý sa zvykne rozhostiť ako náhle ste vonku alebo akonáhle vypnete svetlo. Komáre sú jednoducho nepriatelia na život a na smrť.

V jazierku uprostred Álp

Každý má svoj vytúžený cestovateľský sen. Pre niekoho sú to Maledivy, Mesiac či Amerika. Ja ich mám teda celkom veľa a žiaľ nemám žiadneho strýčka, po ktorom by som podedila majland. Preto mi chvíľu trvá, kým som schopná odškrtnúť nejakú položku. Tento rok z tohto zoznamu zmizol zámok Neuschwanstein.

Najlepšie suveníry sú gaťky za 2 eurá

Byť turistom na cudzom mieste a v cudzej zemi je neodmysliteľne spojené s predajom a nákupom suvenírov. Všade nejaký gýč, trápna pohľadnica s pieskom či nejaká serepetička. Lákadlá, na ktoré sadajú turisti ako muchy na lep.

Prasiatko na prvom veľkom výlete

Na hračky nie sme nikdy veľkí. Niekomu na poličke driemajú plyšáci, ktorých mu bolo ľúto posunúť ďalšej generácií detí. Niekomu sedí v kuchyni obrovský plyšový maco, malý plyšák sa zmestí na kľúče či na zadné okno auta. A náš malý plyšák, ktorého sme náhodou našli, je naším spoločníkom na ďalekých cestách. Zoznámte sa s naším Prasiatkom!

Sedím pred stanom a lakujem si nechty

Stanovanie - ten prežitok starých čias, kedy na dovolenku stačilo zbaliť stan, spacáky a bolo postarané o zábavu na dva týždne. Ale ako stanujú ľudia v 21. storočí?

Nuda?? a možno NIE!!

Nachádzame sa akurát v polovici prázdnin a tým, čo nikde nepracujú, sa môžu voľné dni zdať už príliš monotónne a nudné. Dokonca som neraz počula niektorých unudených spomínať, že by sa najradšej vrátili naspäť do školy. Áno, škola je fajn (pre niektorých), ale tam sme skoro celý rok. Teraz, keď máme voľné dni, užime si ich nejako!!! A to platí aj pre tých ťažko pracujúcich, ktorí si môžu zobrať deň voľna alebo inak prežiť víkend ako len presedieť ho doma pred telkou na gauči poprípade vo svojej krčmičke. A tak, začiatkom týždňa vám prinášame zase raz pár tipov, tentoraz takých, ktorými zabojujeme proti nude.