Staré, ale dobré... Tentoraz je tu niečo z tej zahraničnej sféry, staré klasiky ktoré by sme mohli pozerať stále dookola a nikdy ale naozaj nikdy nás neomrzia. Prečo?? Lebo aj keď sa natáčali pred pol storočím, stále majú niečo do seba. Sú romantické alebo vtipné, hlavné postavy sú krásne a my im tíško závidíme. Ešte aj po toľkých rokoch nám prídu v niečom nadčasové a my sa sem tam zamyslíme, že niektoré veci sa nezmenili a zase niektoré veci by sme chceli naspäť. Tak sa presuňme o niekoľko desaťročí dozadu a pozrime si tie najlepšie zahraničné klasiky...
Raňajky u Tiffanyho (1961)
(Breakfast at Tiffany’s)
Táto romantická komédia s kočkou ako je Audrey Hepburn,
patrí medzi top klasiky, ktoré by mal človek vidieť. Na základe knihy Trumana
Capoteho vznikol film o bláznivej holke Holly, ktorá sníva o dokonalej
budúcnosti. Má okolo seba veľa nápadníkov, je milá, pôvabná a emacipovaná,
aj keď trošku výstredná. Nikdy nikam nepatrila, kufre si zásadne nevybaľovala a vo
svojom byte organizovala večierky pre ľudí z vyššej spoločnosti. Najlepším
priateľom jej bol kocúr Kocúr a pod kožu sa jej dostal aj dobre vyzerajúci
sused Paul (George Peppard), ktorého sama nazvala Fredom. Záver je trochu
netradičný a nečakaný, preto odporúčam nájsť si dve hodinky pre tento film
a pozrieť si ho. Veď aj Deep Blue Something spievajú v piesni Breakfastat Tiffany’s, že sa im tento film páči. Zaujímavosťou je, že čierne šaty, ktoré mala Audrey v tomto filme na sebe
sa vydražili za 807000 dolárov a za túto sumu sa v Indii vystavala
škola pre chudobné deti. Kocúra hralo dokopy deväť podobných kocúrov a Audrey
natáčala tento film tri mesiace po pôrode. Film bol ocenený dvoma Oscarmi.
Odviate vetrom (1939)
(Gone with the wind)
Klasika, o ktorej sme sa učili v škole, avšak boli sme leniví si prečítať knihu. Príbeh rozprávajúci o vojne medzi Severom a Juhom, o oslobodení otrokov. Po rokoch som si našla čas a prečítala som si ju. Príbeh Scarlett O'Harovej ma natoľko zaujal, že som si pozrela film. Má síce 238 minút, ale pri životných situáciach mladej dievčiny, ktorú stvárnila Vivien Leigh, vám ani nepríde taký dlhý. Je jedným z najslávnejších amerických filmov všetkých dôb. Keď Americký filmový inštitút vyhlásil anketu o najlepší filmový citát, vyhral ho práve citát z tohto filmu, keď Rhett povedal Scarlett: "Aby som bol úprimný, moja drahá, je mi to jedno."
Krstný otec (1972)
Predlohu k tejto dráme o newyorskej mafiánskej rodine napísal Mario Puza. Hlavou taliansko-americkej mafiánskej rodiny bol starý don Vito (Marlon Brando), pre ktorého bola zrada a smrť na dennom poriadku. Je sympatický a spravodlivý, avšak vďaka svojim mocným vplyvom si u ostatných vydobil autoritu. Zo svojho sídla na Long Islande spravuje obrovskú podzemnú ríšu. Zaujímavosťou je, že hlavnú postavu vo filme chcel stvárniť Frank Sinatra, ale režisérovi sa to nepáčilo. Taktiež vo filme nezapočujete ani raz slovo "mafia" alebo "Cosa Nostra". Neveríte? Tak pozrieť ešte raz!
Páni majú radšej blondínky (1953)
(Gentlemen prefer blondes)
Marilyn, Marilyn, Marilyn ... Geniálna herečka alebo okúzľujúce nemehlo? Nech si každý vyberie, čo sa mu zapáči, spôsobom, akým sa Marilyn prezentovala, si jednoznačne získala srdcia mnohých divákov. Nahrala množstvo filmov, ale ja som sa rozhodla práve pre tento. Kabaretné umelkyne Lorelei Leeová (Marilyn Monroe) a Dorothy Shawová (Jane Russell) cestujú po svete a vystupujú. Sú síce najlepšie kamarátky, avšak nelíšia sa len farbou vlasov, ale aj pohľadom na svet. Marilyn si vďaka tomuto filmu vyslúžila prezývku "dumb blonde" (hlúpa blondínka), ktorej sa už do konca života nezbavila. Film obsahuje kopec vtipných situácií a dokonca práve tu prvýkrát zaznela svetoznáma pieseň "Diamonds are a girl’s best friends". Tieto dve herečky boli priateľkami nielen vo filme, ale aj v skutočnosti a pri nervozitách, ktoré Marilyn pri nakrúcaní filmov pociťovala, jej bol neskutočnou oporou.
Casablanca (1942)
Prvýkrát som o tomto filme počula v seriáli Ženy z rodu Gilmorovcov, v ktorom ho Lorelai stále ospevovala, a preto som si povedala že stojí za pozretie. Casablanca je mesto v Maroku, ktoré neobišiel nik, kto cez vojnu potreboval falošné víza do Ameriky alebo kto mal chuť si trochu zahazardovať a zabaviť sa. Práve jeden dobrý podnik vlastnil Rick (Humphrey Bogart), v ktorom sa predávajú víza, informácie, vybavujú dôležité obchody alebo sa tu ľudia zabávajú pri čakaní na pridelenie víz. Lenže, keď si o jedny takéto víza požiada aj Rickova bývalá láska, z cynického majiteľa baru sa stála milujúci muž, ktorému sa vracajú spomienky, na ktoré sa snažil v ďalekej Casablance zabudnúť. Tento trojoscarový film si jednoznačne zaslúži aj vašu pozornosť, pretože keď ho niekto vidí raz, vidí znovu a znovu a znovu ...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára