Tie roky deväťdesiate...

Myslím, že už je to tu. Bezstarostné detské dni už máme dávno za sebou a práca a zodpovednosť nás už čakajú za rohom. Čoraz častejšie počúvame na uliciach od malých detí „dobrý deň“ a premýšľame nad tým, čo si uvariť alebo kedy oprať veci. Svet dospelých už nie je taký pestrý a ružový a preto sa dnes vráťme do čias minulého storočia a zaspomínajme trošku... 

Undomielka si nedávno zaspomínala na hudbu a ja som sa dnes vybrala trošku materiálnejšou cestou. Každému pripomínajú detstvo iné veci, ku tomu môjmu (okrem iných) patria práve tieto:

Škodovka

Bola to naša modrá „embéčka“, ktorá parkovala u nás v garáži a bola úplne super. Teda až na jednu vec. Mala takú tú typickú embéčkovskú vôňu a mne preto každá cesta dlhšia ako 15 minút alebo na ktorej bolo viac ako 5 ostrejších zákrut mi robila problém a pravidelne sa mi dvíhal žalúdok. Sem tam sa preto museli po ceste v potoku prať šaty. Ale bola som predsa malá, to sa odpúšťa.

Macko Pusík

Každý mal svoj obľúbený časopis a ten môj bol práve Macko Pusík. Vždy som si rada prečítala ich príbehy (keď už som čítať vedela), vystrihovala, hádala hádanky, počítala a vymaľovávala obrázky. Doma som ich mala nespočetne veľa a často som sa vracala aj k starším vydaniam. Prečo?? Lebo Macko Pusík a jeho kamoš Belo ma vtedy straaašne bavili.

Tom a Jerry

Začalo sa to na Cartoon Netrwork a potom na videokazetách. Moja láska ku dvojici nezbedných zvieratiek, ktorí sa naháňali a robili si zle, ale pritom sa aj dokázali zjednotiť a bojovať spolu. Malá myška, čo sa vždy stihla ukryť do malej čiernej diery v stene a veľký sivý kocúr s hrčami na hlave a leukoplastami.  

Pamätníčky

A teraz úprimne: Kto z Vás nemal pamätníček?? Ja aj dva. Mali sme ich len preto, aby nám naši kamaráti, rodina, učitelia a známi napísali a nakreslili do pamätníčka niečo pekné. A ako sme sa hnevali, keď nám odtiaľ niekto vytrhol alebo zlepil stránku!! A rohy sa zahýnali a písalo sa pod ne „KUK“ :D Keď si ich po rokoch prezeráme, len sa milo usmievame a presúvame sa do tých krásnych bezstarostných čias a k tým ľuďom, ktorí boli v tých časoch s nami. 

Tábory

Okrem prázdnin u starej mamy patrili k letu aj tábory. Či už s cestovnými kanceláriami, kde sme bývali v stanoch a vedúci nám robili všelijaké programy, alebo tie dedinské so všetkými priateľmi, ktorých som už predtým poznala. Nočné hry, schovávačky, ranné rozcvičky, poštovačka, spievanie, tancovanie, diskotéky, skupinové hry, túry, ... to všetko k tomu patrilo!!!

Tak aj Vy si trošku zaspomínajte so začínajúcim týždňom...

Všetkých čitateľov zdraví Vaša Floriana :-***