Varenie, pečenie, dusenie, praženie či flambovanie je pre mnohých zábava a umenie, pre mňa je to veda.
Pravda je taká, že ja nevarím vôbec. Okolo mňa sa proste
vždy nájdu výborní kuchári. A každý by sa mal venovať tomu v čom je
dobrý, nie? Navyše kuchári, ktorých poznám, sa vo varení skutočne vyznajú. To, že nevarím ale neznamená, že sa v jedle nevyznám.
Veď predsa jem a jedlo zbožňujem! Preto som sa rozhodla odporučiť Vám 5 mojich
najobľúbenejších pochúťok.
V tomto ohľade som národovec ako hrom. Milujem bryndzové
halušky, tak ako makové a orechové pirohy. Nedám dopustiť ani na
pečené či parené buchty. A keď sa chystám po dlhšej dobe domov, „objednávam“
si ich týždne dopredu.
2. SUSHI
Ryby neznášam najviac na svete. Ale viem, že sú veľmi zdravé a sem
tam sa ich nútim jesť. V poslednej dobe som si ale obľúbila sushi.
Oddeliť a „roztočiť“ paličky, otvoriť sójovú omáčku a striasť sa
pri pohľade na zelené wasabi a nakladaný zázvor. Už len ten proces ma
fascinuje.
Ja viem, ešte pred pár rokmi som sa aj ja čudovala mojim blízkym ako to
môžu jesť. Ale časom som
sa do špenátu zaľúbila aj ja. Odporúčam špenátové halušky so syrovou
omáčkou alebo špenátové rizoto. Chcem však upozorniť na fakt, že
špenát v skutočnosti neobsahuje výrazne viac železa ako iné potraviny. Takže k veľkej sile Pepkovi námorníkovi nemohol stačiť. Ale čo, však v skutočnosti ani krtko nenosí lopatku.
Od kedy si pamätám patria syrové jedlá medzi moje top.
Kedysi to bol „naťahovací“ vyprážaný syr, paradajková
polievka so syrom alebo mozzarellová ciabatta. Teraz je to grilovaný
encián. Objednávam si ho takmer vždy a takmer všade, najlepšie
s brusnicovým kompótom a kopou zeleniny.
Zmrzlina možno nie je jedlo v pravom slova zmysle, ale
najesť sa z nej dá. Najlepšia je zmrzlina Ben & Jerry's. Existuje kopec
jej druhov a chutí neskutočne dobre! Na internetovej stránke tu
nájdete všetky momentálne predávané druhy a k niektorým sa viažu
príbehy. Možno Vám zachutí tak ako mne, a aj Vám sa stane, že sa do
tej zamrznutej dobroty budete snažiť uprostred najrušnejšej ulice v meste vydolovať
dieru umelou vidličkou, vyprosenou v neďalekom kebab-stánku
a všetky okoloidúce tety vám budú nesmierne pobavene priať dobrú chuť.
Bohužiaľ, táto dobrota sa na Slovensko ešte nedováža.
Na záver by som sa veľmi rada poďakovala svojej sestre,
ktorá mi vyvára asi odjakživa; bráchovi za jeho výborný guláš; všetkým ostatným
divožienkam (áno, varia všetky); variacim členom gangu; pánovi kuchárovi z mojej obľúbenej
nedeľňajšej reštaurácii; autorovi jedla „Pizza Fantassia“ a zvyšným
siedmym kuchárom, ktorých som mala tú česť spoznať minulé leto.
Aaaa musím
sa tiež priznať, že v poslednej dobe sa mi páči predstava toho, že variť
dokážem a fakt sa snažím kuchyňu navštevovať častejšie. A tu nájdete skvelý blog o varení.
Bon appetit želá
Diva
Diva
Ó áno, nedeľný bratislavský obed, pstruh s citrusovou omáčkou, vanilková zmrzlina s lesným ovocím a dubáková polievka... to sú spomienky...
OdpovedaťOdstrániťJa zas spomínam na úžasný Mercado de San Miguel v srdci Madridu, ktorý Diva objavila a v ktorom sme prejedli skoro celý majland!
OdpovedaťOdstrániťMyslím si, že tie špenátové halušky so syrovou omáčkou si môžeme označiť za "naše jedlo", lebo vždy ho robím len keď prídeš ty, lebo asi je to tou zelenou farbou, ale v mužskom kruhu sa veľmi neujalo...
OdpovedaťOdstrániťÁno Peti, asi máš pravdu. Možno sa zelenej boja. Čo už, ja som gurmán!
OdpovedaťOdstrániť