Áno, je to tu. To obdobie, kedy si vlastne môžete zaspomínať na mladosť, pretože tá staroba prichádza... Ok, jasné, stále sme všetci mladí, pekní a úžasní :) , ale už aj my - deti 90tych rokov máme svoju históriu. Taká Miška Paštéková, Bobby, čo zožral kocku z legového lietadla, Arabela s Rumburakom, Gargamel s Azraelom zo Šmolkov a podobné skvosty sú pre dnešné deti minulosťou. A tak nejak sa stalo, že tento víkend som otvorila priečinok so starou hudbou z gympláckych čias... A čo som tam našla? Poďte so mnou na malú prechádzku históriou!
Ja viem, spomínať históriu na začiatok pracovného týždňa je trošku hardcore. Ale tento víkend sa niesol tak nejak na vlnách hudby dávnej a minulej. Začalo to nevinnou správou od Trillian, že u nich v robote v jukeboxe ide Papa Roach a ich Last Resort. Čo ma priviedlo na moje staré metalové chodníčky. No áno, alternatívna Undomielka kedysi prechádzala tvrdým metalovým obdobím - Slipknot, Sepultura, Slayer, Static-X... Áno, veľká to irónia oproti môjmu súčasnému výberu v empétrojke. Dodnes som ale neprišla na fakt, prečo sa metláci a depešáci nemali radi. Metal je celkom fajn (aj po tých rokoch je to veľmi príjemná spomienka) a synťáky od Depeche Mode sú nekonečne brilantné, čo som si tento rok potvrdila aj na ich koncerte.
1. HIM
Ikea, Nokia a mrte veľa úspešných kapiel (hlavne metalových) pochádza zo severských krajín. Jedna z mojich prvých lások bol Ville Valo. Ten jeho krásny zastretý hlas a pesničky v podstate plné lásky... Vždy som si predstavovala, že som tá slečna, o ktorej práve spieva. Namiesto 5 cípej hviezdy som si celá šťastná kreslila ich heartagramy.... Ono to bolo všetko ľahšie, keď mal človek násť rokov. Dokonca jeden song s ním a jednou ženskou som mala ako zvonenie na vtedajšieho priateľa. Ale dnes tu dávam do pléna (áno, pre pamätníkov spomínam pléno v znamení - čo sa stalo na dozvukoch, ostane na dozvukoch) ich hitovku The Funeral of Hearts. Text mám samozrejme vrytý do pamäti. Akoby to bolo včera, kedy to furt dokola obsadzovalo prvé priečky v DEKA hitoch. Song je z roku 2003, čo vlastne znamená, že dnes má už 10 rokov. Videoklip sa tuším natáčal v Laponsku a musela im tam byť veľká zima. V tom období som strašne túžila po tom, aby som zo zapálených sviečok sformovala nejaký odkaz. Samozrejme na to som si spomenula až teraz. Takže v zime to vidím na challenge accepted!
2. Apocalyptica
Apocalyptica je ďalšia z fínskych kapiel. Asi to nebude tou 7krát destilovanou vodkou (pretože Amundsen značku vyrába Fernet Stock, takže pekne krásne český produkt)... Každopádne toto som našla po tom, ako som koketovala s vážnou hudbou. Jasné, nie je to Beethovenova Mesačná sonáta, ale svojím spôsobom to Apocalyptica robí úžasne. Violončelá predsa nie sú klasické nástroje metalových kapiel :). Len tento víkend som prišla na to, že ich album Inquistion Symphony z 1998 je nielen najlepší, ale aj nabitý melódiami známych metalových kapiel ako Metallica, Pantera či Sepultura. Ako ukážku od nich si necháme klasiku Nothing Else Matters pôvodne od Metallicy, ktorú snáď každý v originále z rádia počul.
3. Corey Taylor
Corey sa presadil ako spevák skupiny Slipknot a Stone Sour. Slipknot je kapela známa svojimi videoklipmi s bizarnými kostýmami, ktoré spolu so štýlom kapely nie sú určené slabším náturám. Stone Sour je rockovejšieho razenia, ktorá nikomu neublíži, skôr naopak. S Trillian máme nezabudnuteľné zážitky na song Reborn, na ktorý ma naučil ďalší, dnes už samozrejme bývalý. Na jednom lyžiarskom som si ho nastavila ako zvonenie na budík, aby sme sa zobudili ráno. A poviem vám, Trillian nie je vôbec ranné vtáča a skoro ma zabila za túto trieskanicu. Od Coreyho vám ponúkam pesničku I'm not Jesus, kde by teda s jeho dlhými vlasmi vyzeral ako Jesus. Jedná sa o spoluprácu s Apocalypticou, čo tomu dáva ešte lepší ráz. A mne neostáva nič iné ako si pospevovať "dirty little secrets, dirty little lies.."
4. Adamko
Adam Gontier z Three Days Grace, ak mám byť presná. Ani neviem, ako som sa k nemu dostala, ale taktiež to bola jedna z mojich lások. Jedna z tých srdcoviek, ktorých texty sú tak výstižné, že to až nie je pekné. A preto som sa do neho zamilovala. Aké by to bolo keby sme sa stretli... No nijaké, lebo ja som bola trápna puberťáčka :) Vtedy som si začala uvedomovať, že vlastne skoro každý spevák si prešiel nejakou závislosťou na nejakej návykovej látke. (Bolo to ešte predtým, ako som prehltla životopis Anthonyho Kiedisa, ktorý od svojich 10 na niečom frčal a furt mu to spieva - overené na koncerte!). Do TDG som sa zaľúbila pravdepodobne krátko po tom, ako som začala vnímať angličtinu a význam textov. Pretože tie ich mi skutočne hovorili - a mám taký pocit, že stále hovoria z duše... Ako ukážku tu mám I hate everything about you. A zase raz si zaspievam s ňou "I hate everything about you, why do I love you?!"...
5. Rammstein
Tak toto určite súvisí s mojou posadnutosťou nemčinou. Dodnes niektorým textom nepochopím - práve tým o kanibaloch a podobných veciach. Je jasné, že to netreba brať doslova, tie ich texty. Ale melódia a hudba a hlas frontmana je to, čo ma dostalo a čo stále môžem. Rammstein sú súčasťou kultúry a s tým, kto ich nevie zaradiť, si ja nemám čo povedať. Vyberám od nich song Sonne - Slnko, a to nielen preto, že je už trochu zima, ale videoklip je akousi alegóriou na Snehulienku a sedem trpaslíkov.
Tak, toto je mojich 5 skupín, ktoré ma vracajú k môjmu metalovému obdobiu na strednej. Mnohé ich texty si pamätám do dnes a som tomu vďačná. Škoda, že si takto dopodrobna nepamätám substitučný a dôchodkový efekt z ekonómie....
Ak to bolo pre vás príliš tvrdé, tak sa v najbližšom čase vrátime k podprahovej muzike a predstavíme si Churches - predskokana Depešákov na pražskom koncerte.
Zatiaľ sa majte slniečkovo úžasne!
Vaša bývalá metalová kráľovná Undomielka :-*
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára