Prvé týždne nového semestra sú v plnom prúde. Školy a MHD sú plné mladých nadšencov, ktorí sa tešia ako zasadnú do ául a prednáškových miestností, budú počúvať sofistikované reči z najrôznejších oborov sveta. Budú sa snažiť, hlásiť, písať poznámky, byť lepšími - byť tou generáciou, čo naplní kasy a zdvihne ekonomiku. Hlavy plné nápadov, oči plné nádejí...
To je určite pravda. Ale. Vždy je minimálne jedno ale. Neviem ako vy, ale ja som hneď po prvom týždni v prváku mala jasno, na ktoré hodiny nemá cenu chodiť. S pribúdajúcim počtom semestrov na mojom konte sa počet prednášok, na ktoré chodím zmenšil. Dokonca už som tak lenivá, že niekedy nejdem proste ani len na tú úvodnú prednášku. Bráni to môjmu vzdelávaniu? No to určite nie. Pretože je x možností, ako sa dozvedieť, že tá a tá prednáška je naprd, ten a ten vyučujúci proste tára príbehy z konferencií a podobne. Načo strácať čas, keď môžem robiť niečo užitočné?
Ale prváci to nevedia. Ani druháci. A vlastne pomaly nikto od ročníka 91/92 a vyššie. No proste deti v tom ešte nemajú jasno. A preto keď skončí hodina a ja sa chcem predrať krížom cez celú školu na dôležité cviko, nemám ako. Všade sú fronty a zástupy ľudí. Je druhý týždeň a ja sa pýtam prečo? Veď škola má byť už vyprázdnená....
Fronty ľudí v menze. Dobre, že tam nekempujú od 12tej do 14tej. Sťažujú sa na jedlo, na kuchárov a tetky za pokladňou. Tak choďte domov a dajte si cestoviny s kečupom alebo suchý rožok, ak sa vám nepáči!
Sú nezodpovední. I stalo sa, že istý prváčik zahliadol môj inzerát na knihu, ktorú sa už 4 roky snažím predať. I ozval sa. Dohodli sme si predanie kníh. Na takom mieste, kde to aj neznalý čerstvý vysokoškolák nájde. Čakám 5 minút, čakám 10 minút, čakám 15 minút a nič. Nasratá odídem. Ešte som mu to chcela dať aj pod cenou, len aby som sa toho zbavila. A on nikde. Potom si len nájdem na školskom maile správu - prepáč ja som úplne zabudol! a asi to už nebudem chcieť, lebo mi to kamoš medzi časom zohnal.
Prváci - tie malé ukňučané štence... Ústa plné blbých dotazov. Niekto by im mal povedať, že na hodiny, kde sa nerobí dochádzka sa chodiť nemusí... Nebojte, nikto to nenažaluje doma maminke, ktorá vám balí jedlo na celý týždeň....
Vaša na deti nasratá Undomielka
Typicka Undomiel, takyto postoj si mala aj pred piatimi rokmi k prvakom na gympli ;-) Ale hej na tie preplnene chodby a nekonecne rady sa neda pozerat!
OdpovedaťOdstrániť