7 dní na Slovensku

S Veľkou nocou súvisí sťahovanie ľudstva zo západu na východ. Povedala som si, že raz za čas byť davistom môžem, a tak som sa vydala s davom na východ. A ako vždy, zabudla som sa vrátiť na západ, a preto sa môj veľkonočný víkend trochu pretiahol.

Opäť zase raz sa mi pritafili rôzne super zážitky, ktoré by sa kľudne mohli stať nezáväznou konverzáciou na prvom rande (keby číííírou náááhodou....). Cestou naspäť na západ som si vymyslela nadpis a aj nejakú tú průpovídku k tomu. Prešlo 5 dní a jediné, čo mi z toho skvostu ostalo, je nadpis.

Deň 1. - Sobota

I reku - Veľká noc, upratať sa patrí. Tak som prečítala prvé tri kapitoly dobrodružstiev Steina a Barbariča. Tri iba preto, lebo som dostala chuť na koláč. A to nie na leda nejaký koláč. Na veľkonočné vajíčka. Kde by sa na ne mohol nachádzať recept? Skúsim pozrieť do fasciklu s receptami. Zabila som pol dňa. Našla som kopec receptov bez názvov - z ingrediencií a postupu som hádala, čo by to tak mohlo byť, bolo tam zopár výstrižkov z rubriky Radíme novomanželom z bývalého režimu, návody na pletenie a zlatým klincom bolo svadobné oznámenie z roku 1988. Úplne presne chápem tú logiku veci odložiť oznámenie do receptov.

Linda nezdieľala moje nadšenie knihami

Deň 2. - Nedeľa

V nedeľu bol ideálny čas na dokončenie vajíčok. Nie je nič horšie ako lenivá gazdiná. ale podľa môjho cteného otca ja s tým už nič nespravím, ja to mám ako vrodenú vadu. Radšej som sa vybrala do čajovne s drahým Manželom pokecať o živote a o tom ako sa máme všetci úžasne slniečkovo a naše životné plány idú presne tak ako chceme. Hneď pri objednávke som dostala čajovníčku do rozpakov. A čo ja viem ako chcem Jogiho? Tak jak furt, však posledné roky sa ma to nikto nepýtal...

Babičkám do alba nepôjde ani jedna

Potom sa do boxíku za nás usadil párik. Vyzeralo to ako keď odpoviete na jednu z tých *irónia on* úžasne originálnych a inšpiratívnych RP od úplne hustých čávov *irónia off* z Azetu. Spomeniem len pár hlášok pre ukážku:

- Ježííííííííš, tebe ale smrdia nohy!

- No mám mamu, otca, bratrancov, tety...

(Potiahne si z vodnej fajky)
- Ja som z toho zhúlený, nebudem môcť šoférovať domov.
- Moja mamka sa zhúli z činzána. Stačí jej jeden hlt.

Pre dobro ľudstva nemajte deti! Ani spolu, ani zvlášť. Toto neprebije žiaden iný genofond.

Deň 3. - Pondelok

Akosi nejak som vytušila, že na Veľkonočný pondelok žiadny kupači neprídu, pretože sú za a.) lenivý, za b.) ešte stále s hladinkou v krvi, za c.) všetky ich čakáme tak ako naschvál neprídu, veď predsa prekvapko. Ako sa večer na pive ukázalo, všetky možnosti boli správne.

Aha vtáčik! Myslíš, že ho chytím?

Povedala som si, že je najvyšší čas začať s nejakými povinnosťami. Takže padlo ďalších 6 kapitol. Už sa nebudem len tak špacírovať po štiavnických kopcoch - samé bosoráctva, orgie, pekelné psy. Ďakujem. Nasledovalo už len večerné pivo s Gangom. To sa nieslo v znamení pivo, pero, vodka alebo pivo, vodka, pero? Nepamätám.

Deň 4. - Utorok

Bolehlav. Už to nie je taká sranda ako keď som mala 16. Nebola som schopná robiť dôležité veci. Aspoň som ale dočítala knihu...

Deň 5. - Streda

Dá sa to zjesť? 

Konečne po pol roku som sa odhodlala zohnať si nejaký kontakt na kaderníčku a zbaviť sa tej slamy. Už som viac menej vedela, že budem meškať, lebo ja to inak neviem. No a aké nádherné prekvapko ma čakalo v garáži. D is for dangerous respektíve D ako defekt. Jediné čo ma v tej chvíli napadlo, bolo to, že niekto tam hore nechce, aby som sa ostrihala. Zapla som internety a ako pán som si zavolala taxi. Do 10 minút stál pred domom. To sa nestane ani v Prahe.

A si si istá, že sa to nedá jesť?

Deň 6. - Štvrtok

Štvrtok bol plný pracovného nasadenia. Všetko išlo ako po masle, pohodička, žiadna komplikácia. Zbehla som si medzitým ako hlúpa blondýna do servisu. "Dobrý deň, mne sa nejak stal defekt, opravíte mi to? Ježiš super, vy ste tak zlatýýýýýýý." Auto sa spojazdnilo. V mailovej schránke však skončilo niekoľko nemilých prekvapení. Zdalo sa mi, že to šlo až príliš ľahko...

Ja si aj tak myslím, že by sa to dalo zjesť. Na čo to máš? Robí to niečo?

Vieš čo, je mi to jedno! Choď už preč! Nedáš mi ani poriadny kus mäsa. Nerozprávam sa s tebou!

Deň 7. - Piatok

Vonku nastala konečne jar. Z môjho predsavzatia napísať aspoň 5 strán tej_veci_ktorú_netreba_menovať razom ostal len sen. Teplo 20°C, však oné, idem prať, auto umyť. Cez víkend už ale fakt začnem písať.

"Maličkosť" pre Žabi. Ešteže boli zrovna v akcii...

Radšej som teda sadla do auta, smerovala na západ a v hlave sa mi rodilo kopec iných prokrastináciu podporujúcich vecí.

Bolo pekne, tak som cez víkend prala aj tu a nenapísala som ani riadok. Dnes píšem toto, poslednú vec, ktorá ma delí od písania tej_veci_ktorú_netreba_menovať. Čo si vymyslím zajtra?

Vaša úspešne nemotivovaná Undomielka :-*