Malý rozruch vo veľkom meste

Vo veľkom meste sa veľa vecí ľahko stratí. Je to jedno veľké mravenisko, kde sa hemží strašná fúra malých mravčekov. Keď jedného zašliapnete, nikto si to ani nevšimne. To je anonymita mesta vo svojej plnej kráse. 

Samozrejme, veľké mesto má svoje klady a svoje zápory.

Medzi klady jasne patrí to, že si môžete po meste chodiť dogabaní ako chcete. Veľké mestá sú mekkami fashion bloggeriek. Dáte si na seba kľudne teplákovú sukňu a k nej business blúzku. Kdesi v podvedomí počujete svoju babičku ako vás kára, že k sukni na kopanie zemiakov si nemôžete dať kostolnú košeľu... Ale vo veľkom meste to nevadí. Maximálne sa potom čerstvá naplavenina zhrozí. Preboha! U nás v Hornej Dolnej by sa nemohla ukázať na tancovačke po takomto úlete.

Aj ja to niekedy s kreativitou v šatníku preháňam

Zápory si nájdete v novinách v sekcií krimi. Kde koho okradli, znásilnili, umlátili. Polícia pátra po tomto mužovi. Ak ste ho videli, ohláste to. Kľudne si na vás môže niekto začať v autobuse a zvyšných 20 až 50 ľudí sa tvári, že sú niekde v úplne inom paralelnom vesmíre. Ale tam som nechcela zájsť.

Malý rozruch vo veľkom meste totiž môže znamenať aj veľký rozruch. A to na malom sídlisku, presne na takom, ako je to moje. 

Moje malé sídlisko v romantickom západe slnka

Dnes bol taký pekný jarný utorok. Modrá obloha a slniečko, vietor divoko fúkal až som sa bála o prádlo na balkóne. Ale našťastie moje gaťky neskončili porozlietané po sídlisku. Aby som neodletela aj ja, preventívne som zavrela okno. Vypeckovala som nemeckú hudbu tvrdšieho rázu, pretože to sú jediné melodické tóny, ktoré dokážu prehlušiť vŕtanie do panelu. Áno, podľa feng-shui je v utorok medzi 12tou a 15tou panel najmäkší... A tak som si v pohodlí pracovala. Zrovna v momente, kedy som chcela rozmlátiť PC (písala som excelovskú tabuľku v html, záááááááábava), mi klope drahá spolubývajúca. Že kukaj dráma!

Stačilo sa pozrieť z okna. Sanitka, policajné autá s blikajúcimi majákmi a hasiči. Ty vole. To sa mi deje len tak pod oknom?

Hasiči

Nuž tak sme sa - tak ako celý panelák - vytrepali na balkón a pozerali čo bude. Skokan? Decko sa vymklo? Požiar? Čo sa deje? Najlepšie by bolo vytrepať sa von a pozrieť si to z dola. Z balkóna sa debilne vykláňa a nakúka. 

Ľudia zo susedných panelákov sa tiež prizerali divadlu. Dole na chodníku sa vytvoril hlúčik ľudí. Nikto nemohol do susedného vchodu. Smerom k nášmu vchodu sa blížil pán dôchodca s prázdnymi taškami. Určite šiel vyhodiť triedený odpad, aby vyzistil podrobnosti. Náš sused dôchodca bol tiež vyklonený z balkóna. Celé sídlisko čakalo. Taká tá chvíľa, kedy sa cítite, že ste súčasťou niečoho väčšieho. Takto nejak sa musia cítiť američania v ich community. 

Po chvíľočke začali z baráku vychádzať príslušníci. Medzi nimi dvaja fešní nabúchaní policajti s reflexnou vyholenou hlavou. Škoda. Teda škoda ich a vďaka bohu, že sa nič nestalo. K hlúčiku dole prevravel hasič - Něco trochu zasmrádlo. Ale vše je v pohodě. Tak klidně jděte domů nebo se sluňte na balkónech.

Hlúčik sa rozišiel, autá poodchádzali. Jedno jediné policajné auto odišlo s majákom (chlapec zabudol, kde sa vypína?)

             - Karle, vypni to.

             - Franto, ja nevím jak.

             - Tak jó, tak to nech. Ale přidej, ať to vypadá...

A potom jedno hasičské auto, druhé hasičské auto, tretie hasičské auto, štvrté hasičské auto, piate hasičské auto a hasičské auto s rebríkom. 

Ako sa tam preboha zmestili?

Z toho celého nám vyplynulo ďalšie logické kritérium pre výber lokality bývania - široké cesty. Aby sa tam v pohode dostalo nielen jedno hasičské auto. A aby bola cesta tak široká, aby popri tých stojacich hasičských autách zabraňujúcich možnej tragédií, mohli jazdiť autá, ktoré tade prechádzajú a aby tak nedochádzalo k brzdeniu premávky. 

Bývať na sídlisku vo veľkom meste je niekedy veľké vzrúšo.

Máme aj street art! A Karin obdivovateľa!

Vaša prokrastinujúca Undomielka :-*