A je po lete...

Je koniec septembra a tak oficiálne vyhlasujem koniec leta. Hoci kalendárne skončilo asi tak pred týždňom, poniektorí mali stále ešte voľno. Predpokladám ale, že už všetci poctivo zarezávame a tak tuhľa - Leto skončilo, poďme rekapitulovať. 

Petrohradská bojovníčka (1. časť)

Život v zahraničí... pre niekoho nočná mora, pre niekoho sen, pre niekoho skúsenosť, pre niekoho vykúpenie. Pre mňa už súčasť života. Po Varšave a Luzerne som sa tentoraz rozhodla okúsiť trochu západnejšiu kultúru. Teda presnejšie najzápadnejšiu v Európe: Rusko-Petrohrad.

Prší, prší, len sa leje

Žiaľ, je to tak. Od včera máme jeseň. Zase. Leto a teplo je dávno preč a jediné, čo nám ostáva je tešiť sa na jar. Alebo na zimu, Ježiška či super lyžovačku. Každopádne je zase jeseň. A to okrem zimy, znamená opadávanie listov (a ich hrabanie :-/) a dážď. Ťažké oblaky a milióny kvapiek. Milióny kvapiek. A ako delí dážď ľudí? Nielen na melancholikov, čo zalezú pod perinu buď s niekým, s knihou alebo s plačom, ale aj na iných podivínov.

S výhľadom na Koper

Všetkého veľa škodí, a preto sme pobalili plavky, vyprášili posledné zrniečka piesku z uterákov a vyštartovali sme v ústrety ďalším dobrodružstvám. Motor sladko zapriadol a hor sa hľadať cestu do Koperu. Prečo? A vy ste vari už boli v Koperi? Že nie? No tak práve preto sme sa tam vydali. A bolo to super.

Ležím si na pláži v cudzine a jediné čo počujem je slovenčina...

Niet lepší pocit ako byť v cudzine, kde vám nikto nerozumie. Môžete ohovárať domorodcov, používať všetky pestré nadávky jazyka. Môžete si užívať slobody stratenej v preklade.

Pivo je spoločenský drink!

Z múdrych štatistík vyplýva, že radi pijeme. Tak ako hlása takmer každá druhá tabuľa pri poľských hraniciach - pivo, víno, vodka. Pivu kraľujú českí bratia, ale slovenská kvalita a spotreba sa nemá za čo hanbiť. Pivo je niečo ako národný nápoj. V krčme či v lete na záhradke chutí a dá sa ho vypiť dosť. A hlavne - je v mnohých prípadoch lacnejšie ako kofola. A prečo ho pijem ja? Pokúsila som sa nájsť 5 dôvodov, ktoré vystihujú moju lásku k pivu.

Diskotéka po taliansky - v nesprávny čas na nesprávnom mieste

Vraví sa, že sa učíme na vlastných chybách. Jednou z nich bola aj návšteva Talianskej diskotéky. Pretože nie je zlato všetko, čo sa blyští...

Človek si myslí, že niekde uprostred turistického prímorského mestečka budú všetky diskotéky prispôsobené turistom. Omyl vážení! Tak sa stalo, že sme sa ocitli na nóbl diske. Plnej nóbl plebsu. Talianskej národnosti. Never never never more.

Káva, káva, káva!

Ako ste si mohli dobre všimnúť na našom Facebooku, sme veľké ba priam obrovské fanynky kávy. Tá lahodná vôňa a vynikajúca chuť... Nie je nič lepšie ako keď sa spoja endorfíny, kofeín a dobrá spoločnosť. O tom by sme vedeli hovoriť nielen my, ale aj všetci čašníci, čo mali kedy to šťastie nás obsluhovať. A práve káve je venovaný tento článok. Tak si jednu zalejte, inak vám garantujem, že budete slintať!

Slnko, more, pláž a medúzy

Ako som už spomínala tu, naša cesta nás pomaly, ale isto zaviedla k moru. Modré nebo, vlhkosť a vôňa soli. To áno. Ale myslíte, že sa to nezaobišlo s nejakými neobvyklými udalosťami? Samozrejme, že sa diala paráda! :-)

Poznávačka v 40tkach a utekanie v lejaku

Ostávať dlho na jednom mieste nie je ono, a preto sme zbalili stan, narvali kufor, vytiahli mapu a išla noha na plyn. Nasmerovali sme si k moru do Talianska so zastávkou v Miláne. Znie to fajn, ale cesta to bola náročná. Od Bodamského jazera, ktoré leží prakticky na hraniciach Švajčiarska, Nemecka a Rakúska je to trošku štreka. Najkrajšia cesta by bola letecky a to by sa vrcholky Álp krásne trblietali v horúcom slnku. No cesta autom viedla cez Švajčiarsko. Na čom by nebolo nič zlé, keby si Švajčiar nepýtal za prejazd diaľnicou ročnú známku... Ale ten pocit byť na chvíľu von z Európskej únie bol na nezaplatenie. Plus výhľad na tamojších colníkov tiež. Toľká to krása!!

Mami, ja chcem zvieratko!

Veta, ktorou deti donekonečna obhrýzajú uši svojim rodičom U nás to trvalo trochu dlhšie. A potom už zvieratá prichádzali bez opýtania.