Knižná klasika v novom webovom obale

Knižná klasika hovorí niečo snáď každému. Tie veľké ťažké staré knihy, ktoré nájdete v edíciach so zlatou oriezkou a boli vašou nočnou morou na strednej škole. Tí, ktorí nemajú ku samotným knihám nejaký bližší vzťah, sa určite stretli aspoň s filmovými adaptáciami, od televíznych filmov ku hollywoodskym trhákom, BBC minisériám a animovaným filmom. S dobou internetu avšak prichádza iný formát - webové seriály. V poslednom čase sa roztrhlo vrece s online adaptáciami klasickým príbehov. A ako som už minule spomínala, na youtube sa dá nájsť všetko, navyše zadarmo a v príjemnom 5 minútovom formáte.

A zdravím pán Drakula, nečakala som, že vás tu stretnem

Moja drahá Mína,

píšem Ti z ďalekých končín Transylvánie. Príroda je tu doslova úchvatná, ľudia sú srdeční. Nie je sa tu čoho báť. Všetky tie obavy Tvojho nastávajúceho nemusíš brať vážne. Rumunsko je síce trochu divoká krajina, ale prirovnala by som ju k neupravenému záhonu. Predsa len je tu veľa krásneho a oku lahodiaceho. Tunajší ľudia sú milí a pohostinní.

A tá krajina! Drahá Mína, to musíš vidieť! Z dlhej a preukrutne nudnej roviny Maďarska sa pomaly začínajú dvíhať Karpaty a týčia sa do neopísateľných výšok! Na niektorých vrcholkoch svietia biele čiapočky snehu. Je to skutočná krása. Nechápem prečo sme tu ešte neboli.

Krajina je krásne nedotknutá naším rýchlym západným svetom. Ľudia tu pasú ovce, kozy a kravy. Normálne tu stretneš na cestách konské povozy. Ako keby sa svet na chvíľu zastavil a zameral sa na to, na čom skutočne záleží – na pôžitok z každej jednej prežitej minúty.

Mína, na tento kraj je jedna návšteva príliš málo. Musím Ťa sem zobrať. Ver mi, nebudeš ľutovať. Je tu množstvo panstiev, zámkov a hradov, ktoré stoja za to. Väčšinu osídiel v Karpatoch založili Nemci. Preto nie je najmenší problém sa tu dohovoriť.

Včera som tu stretla jedného veľmi zaujímavého človeka. Volá sa Vlad III. Ţepeş a všetci ho prezývajú Drakula. A vieš čo je na tom najlepšie? On je gróf! Sľúbil, že ma zoberie na jeho hrady (chápeš? Má hrady! Množné číslo!) a poukazuje mi okolie.

Mína ani si nevieš predstaviť aká som šťastná. Možno je to ono. Možno je ten správny. Ach Mína... Nechcem predbiehať udalosti, ale nesmierne sa teším na Tvoj ďalší list a na všetko, čo sa odohrá medzitým.

Nečakala by som to, ale Mína, asi som sa zamilovala. Do Drakulu.

Tvoja najdrahšia

Undomielka :-*

V zemi konských povozov, kde sa kravy pasú pri ceste

Rumunsko je krajinou Európskej únie od roku 2007. Zovšadiaľ ale počúvate všelijaké historky. O kravách na ceste. O túlavých psoch. O cigánoch. O tom, že je tam zlý svet. Ale učí sa najlepšie na vlastnej koži.

Dvojité espresso? To fakt?

Kafé, kafé, kafé. Tak pravila Lorelai Gilmore. A všetci sme ju slepo nasledovali. Dnes pijeme kávu skoro ako vodu. Musí byť poriadne čierna. Decaf vylejte do drezu a nescu radšej tiež. Lorelai a Rory Gilmorové predali našej generácií jasný odkaz - KÁVA! Bez kávy ani na krok. A na našich cestách to bolo po kávovej stránke veľmi, veľmi zlé.

Sedím pred stanom a lakujem si nechty II.

Asi sa to stane mojim pravidelným zvykom pri stanovaní. Myslím to lakovanie nechtov. Je to dobrá forma odmeny za prežitie stanovania a zároveň aj príprava na slnenie sa na pláži. Tip-top. Teda, pokiaľ si viete postaviť stan. A s tým sme trošku zápasili...

Cuketové mámenie

I bol raz upršaný víkend. Niekedy na začiatku leta. Zhodou okolností sa na mňa valili recepty o cukete. A ku podivu bola v obchode v akcii. Čo iné na to povedať ako challenge accepted? A tak som zobrala zásteru a začala sa v kuchyni veľká hra...

Budapešť je vlastne taká väčšia Praha

Minulý rok nám vraveli, že Ľubľana je ako Praha. To sme vyvrátili. Ale tento rok sme si našli iné hlavné mesto, ktoré sa na stovežatú krásavicu náramne podobá. Je opradené dávnou históriou, ktorá sa nie tak veľmi líši od tej našej. Veď napokon, ako spievajú Iné Kafé - 1000 rokov dozadu tu boli Maďari...