piatok 18. októbra 2013

Petrohradská bojovníčka (2. časť)


Ako som už spomínala nedávno, posledný mesiac a pol trávim kúsok od ruskej metropoly, kúsok od Peterburgu, v Puškine. Sledujem ich zvyky, tradície a prispôsobujem sa im. Tentoraz vás dostanem bližšie k mestečku v ktorom žijem a k univerzite. 

Puškin je mesto (my ho voľáme "derevna" alebo "dedinka"), ktoré ma necelých 100.000 obyvateľov. Tuším to sa už medzi dediny neráta. Je od Petrohradu vzdialený 17 kilometrov, ale administratívne ešte tvorí časť mesta Petrohrad. Názov dostalo mesto až v roku 1937, pri príležitosti 100. výročia smrti A. S. Puškina, ktorý tu navštevoval Cárske lýceum. 




Celé mesto je spojené s históriou. Peter I. daroval toto územie ako svadobný dar svojej nastávajúcej manželke, Kataríne I. a ona si tu vybudovala svoje letné sídlo. Cárske sídlo tvorí Katarínsky palác, nádherná záhrada s jazerom a množstvo menších budov postavených za nejakým účelom (kuchynka, turecké lázne, koncertná hala, ...). Proste taký dar sa jednoznačne neodmieta!! :)



Pri túlaní sa po mestečku sme našli kúsok od našej školy ďalší park - Alexandrijský park. V septembri slnko ešte krásne svietilo a farba na stromoch bola až krikľavo zelená. Stromy voňali a my sme mali nutkanie si spraviť piknik niekde na čistinke. Avšak také niečo je v Rusku na mnohých miestach zakázané. A tak sme si radšej poprezerali, čo všetko park ukrýva: Bielu vežu, pravoslávny kostolík, Čínsku dedinu a množstvo zaujímavých mostov a jazierok. Pekné miesto na oddych a relax. 

Okrem iného, Puškin v sebe ukrýva a Sankt-Peterburskyj gosudarstvennyj agrarnyj universitet, teda univerzitu, ktorú počas môjho predposledného semestra štúdia, navštevujem. Tiež je úzko spojená s históriou, priamo s Katarínou I., pretože v tom čase naše budovy univerzity slúžili jej aj služobníctvu. V dnešných dňoch je to už trochu aj poznať. Keď sme ju uvideli prvýkrát, bol to trošku šok, avšak ľudia si zvykajú, no nie??

Avšak na jedno si asi nezvyknem: spolužiakov, spolužiačky a ich štýl. Keďže navštevujeme predmety tak s prvákmi ako aj s piatakmi, naši spolužiaci sú väčšinou vo veku 17-21. Dievčatá v zime nosia minisukne a nohy bez siloniek, ale s vysokými podpätkami. Je všeobecne známe, že žien je v Rusku viac ako mužov, a preto chodia na univerzitu, aby si našli manžela. A asi to naozaj tak bude, pretože nie raz sme spozorovali 19-ročné dievčatá, ktoré sa pred spolužiačkami chválili snubným prstienkom. A čo spravili Slovenky? Prevrátili očami :D My sme pre nich nezaujímaví a čudní, ktorí namiesto toho aby písali pekne perom na papier, nosia notebooky, namiesto topánok s opätkami nosia botasky alebo keď prší dokonca gumáky a hovoria to zvláštne slovíčko "priviet", keď prídu do triedy. Iný kraj, iný mrav. Takto sme zistili, že v triede si veľa kamarátov asi nezískame. Budeme musieť hľadať inde :D

To bolo zase kúsok z môjho života vo svete, z ktorého Vám čoskoro zase niečo prinesiem.

Vaša milovaná Floriana :-***


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára