Kafé, kafé, kafé. Tak pravila Lorelai Gilmore. A všetci sme ju slepo nasledovali. Dnes pijeme kávu skoro ako vodu. Musí byť poriadne čierna. Decaf vylejte do drezu a nescu radšej tiež. Lorelai a Rory Gilmorové predali našej generácií jasný odkaz - KÁVA! Bez kávy ani na krok. A na našich cestách to bolo po kávovej stránke veľmi, veľmi zlé.
Dnes môžem povedať, že sme si naivne mysleli, že kamkoľvek prídeme, budeme si tam mať ako zaliať kávu. Keby sme si boli vzali tú socialistickú špirálu, ktorá niekde doma zavadzia...
 |
| Milované to kávové zrná |
Viete takto, ja som si svoje chuťové bunky rozmaznala. Keď mám ísť na niekam v meste na kávu, musia ju mať vlastnú a praženú v republike. Je to dnes in. Žiadna lavazza či illy. Niečo nie mainstreamové. Potom ten samotný nápoj dostane tú správnu kávovú chuť a presne viete, čo tam tá Lorelai vidí.
V Budapešti sme mali našťastie cestou mekáč. Začali sa prejavovať prvé nedostatky kofeínu. Na ich zahnatie som objavila skvelú vec – obyčajné kapučíno s extra shotom espressa. Bolo v tom cítiť trochu kávy. :-)
 |
| Tá lahodná aróma... |
- Dobrý deň. Tuto ten benzín a dvakrát kávičku zo sebou.
- Latte?
- Nie, nie. Dvojité espresso.
- Dvojité espresso? - chvíľka zaváhania - To fakt?
Moja rada znie - ak ste zanietený kávičkár, pribaľte si do kufra konvicu alebo aspoň socialistickú špiralu na zohriatie vody. Radšej byť za podivína ako byť bez kávy.
 |
| Život je krátky na to, aby sme pili zlú kávu |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára