Sedím pred stanom a lakujem si nechty II.

Asi sa to stane mojim pravidelným zvykom pri stanovaní. Myslím to lakovanie nechtov. Je to dobrá forma odmeny za prežitie stanovania a zároveň aj príprava na slnenie sa na pláži. Tip-top. Teda, pokiaľ si viete postaviť stan. A s tým sme trošku zápasili...

Minulý rok sme boli na seba hrdé, že sme stan postavili ako nič. Tento rok to bolo trochu - no povedzme, že zaujímavejšie. Bolo nám povedané, že stan má malé bebí, ale že je to v poriadku. Že stojí.

Takže sme porozbaľovali všetky tyčky a kolíčky a srandy a dali sme sa do toho. A zistili sme, kde je chyba. V tom okamihu nás na svojom radare zaostril aj jeden postarší Holanďáčik. Asi mu bolo dlho.

Viete ako zvyknú bývať na stanoch tie tyčky, ktoré tvoria kostru stanu? Robia tam tú krásnu klenbu? No tak jedna tá naša tyčka nebola príliš funkčná a teda jedna tá klenba stanu (našej mini katedrály :) bola krásna guľatá a druhá bola hranatá... Stan stál. Trochu menej esteticky. Ale nie je nič, čo by poriadna dávka izolepy (v našom prípade leukoplastu) nezvládla.

Niekde uprostred tohto boja pristúpil na náš pozemok (tento rok sme mali parcelu ohraničenú živým plotíkom aj s miestom na autiak – luxus) Holanďáčik. Chytil sa vedenia, ošéfoval to, pozabíjal kolíky do zeme; tam, kde nám chýbali nám požičal. Skoro si to postavil sám. Ach. :(

Prečo nemohol mať tak o 30 rokov menej, byť tam s partiou kamošov a na aute mať pod únijnými hviezdičkami CZ alebo SK...?

Keď nám stál stan, mohli sme si pred neho rozprestrieť deku a otvoriť si jedno zaslúžené. Pretože pivo. A tak nejak sa stalo otvorenie piva po príchode do novej destinácie naším zvykom. Nie zlé.

Prasiatko si tiež doprialo jedno

A kdeže sa toto celé vlastne odohralo? Na Balatone. Kedysi ho vyhľadávali všetci z federatívnej republiky a všetci dederóni. Kdejaký ukecaný šéfko vás kŕmi zážitkami z detstva o nemeckých chatkových kolóniách a českých stanových mestečkách.

Tak asi doľava...

Maďarské more

Povedala by som, že Balaton je oázou Maďarska. Pri ceste na záchod či do sprchy počujete zmesku holandštiny, nemčiny, nejakú švédčinu a sem-tam niekto utrúsi česko-slovensky. Na recepcii ovládajú povinne angličtinu a nemčinu. A dokonca teta v malej dedinke v zastrčenom CBA-čku na vás okrem rečovej vady spustí cenu aj v nemčine.

A všade v obchodoch majú české pivo.

Pivo!

To nie je tak zlé, to môže byť.

Ale netreba sa dlho zdržiavať na žiadnom mieste. S vetrom o preteky do neznámych končín.

Kade sa ide do preč?

Z Balatonu vás zdraví Undomielka a Prasiatko :-*

Bezpečnostný prevoz