štvrtok 8. augusta 2013

Sedím pred stanom a lakujem si nechty

Stanovanie - ten prežitok starých čias, kedy na dovolenku stačilo zbaliť stan, spacáky a bolo postarané o zábavu na dva týždne. Ale ako stanujú ľudia v 21. storočí?
V Nemecku je to očividne trend. Zbaliť sa, pobaliť sa do jedného privesného kočíku, sadnúť na bicykel a vydať sa na okružnú cestu okolo Bodamského jazera a na večer zakotviť v kempe.

A keď sa tým neohrožených žen vyberie stanovať, tak to presne nevyzerá ako nemecká idylka. Hlavne preto, lebo my si pred stanovaním overujeme, či to vôbec vieme. Povinne sme si postavili stan na záhrade. Zistili sme, že platí nepísané pravidlo - keď chceš zabiť kolík od stanu, vždy sa nájde skala. Vždy! A tak sme preventívne zobrali so sebou na výlet aj kladivo. A náhodou sme s ním hviezdili. Škoda len že nemeckí susedia ho vrátili, zavreli sa do svojho bejváku a konverzácia so štvoricou kočiek z Prahy im neprišla ako správne lákadlo... Ich chyba!!!



Netreba zabúdať, že existuje viacero spôsobov stavania stanu. Buď to postavíte tak, aby to stálo a dalo sa v tom bývať, alebo to postavíte ako naši susedia - proste zatlačiť kolík do zeme, ledabolo cez to prehodiť plášť a šup ho otvoriť fľašu s chľastom...


Správne sa stanuje tak, že večer prídete do kempu a rozložíte stan, o desiatej zaľahnete a ráno s prvými lúčmi vstávate. My sme to robili tak, že o deviatej sme sa skryli s občerstvením pre osoby staršie ako 18 rokov do auta. Vyhli sme sa tak dotieravým komárom, security, ktorá od nás chcela aby sme boli o desiatej ticho a hlavne mali sme pohodlné sedenie. Proste sme to ošéfovali!

Musím uznať, že do tamojšej nemeckej stanovníckej kultúry sme nazapasovali bohvieako. Bude to tým, že sme nemali bike a že sme na nich nehovorili nemecky. Ale prežili sme v zdraví a dokázali sme si, že nie sme žiadne slečinky!

Vaša stanovania schopná Undomielka :-*

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára