Žiaľ, je to tak. Od včera máme jeseň. Zase. Leto a teplo je dávno preč a jediné, čo nám ostáva je tešiť sa na jar. Alebo na zimu, Ježiška či super lyžovačku. Každopádne je zase jeseň. A to okrem zimy, znamená opadávanie listov (a ich hrabanie :-/) a dážď. Ťažké oblaky a milióny kvapiek. Milióny kvapiek. A ako delí dážď ľudí? Nielen na melancholikov, čo zalezú pod perinu buď s niekým, s knihou alebo s plačom, ale aj na iných podivínov.
Dúfam, že tvrdenie, že dážď tu bol pred ľudskou civilizáciou mi uzná odborná verejnosť. Z tohto axiómu vyplýva, že človek sa za tých pár tisíc rokov mohol dokonale adaptovať na dážď. Chápete, nejaký ten mechanizmus, že keď sa spustia kvapky, tak sa automaticky vysunie nejaká stvrdnutá koža na ochranu alebo niečo podobné. Ale kdeže, človek je tvor lenivý. A preto keď prší treba chodiť s otvorenými očami!
Štýlový dáždnik
To je snáď ten najlepší variant. (Pozn. jazykovedci čo je sakra zlé na ženskom rode varianta?!) Zladiť sa k topánkam, kabelke, outfitu. Mať obrovský parazól, pod ktorú sa zmestí aj drahá polovička, či so špicatým koncom, aby sa dal prepichnúť prípadný nepriateľ. Pozerať sa na kvapky cez priesvitný dáždnik alebo vyčnievať z radu farebným dáždnikom a byť ako Tedova osudová z How I met your mother.
Noviny aj igelitka
Sú taký, ktorí nechcú za žiadnu cenu zmoknúť. Sem tam sa nájde v aktovke, kabelke či na zadnom sedadle auta rozkladací dáždnik. Keď nie, je treba improvizovať. Ako náhrada dáždnika sa dá použiť všeličo - noviny, letáky, sáčok, igelitika, samotná kabelka, zošit, bedmintonová raketa či šatka. V konečnom dôsledku je to vlastne jedno. Ale náhodný okoloidúci pod dáždnikmi majú o úsmev na tvári postarané.
Prevrátený bojovník
Niekedy to vietor preženie a je to fakt boj na život a na smrť. Vtedy ja osobne radšej zatváram dáždnik, pretože mi je ho ľúto. Inokedy stačí malý vánok a skladacie dáždniky sa poprevracajú ako plávky v lese. To áno, kvalitu materiálu cítiť až do nekonečna. Snažiť sa ho za každú cenu opraviť? Zahodiť ho? Alebo ho proste otočiť a improvizovať? Tá tretia možnosť by mohla byť nebezpečná uprostred búrky. Taký nechcený hromozvod. :)
Utekať pomedzi kvapky
Táto metóda nemôže nič pokaziť. Snaha sa cení. Ale čo je vlastne lepšie? Utekať alebo proste ísť? Tu je jedno malé fyzikálne video. Rozhodnite sa sami, čo spravíte, keď bude najbližšie pršať a ocitnete sa bez dáždnika.
Nie, neprší
A nesmieme zabúdať na flegamtikov. Pretože áno, vždy sa nájde niekto príliš lenivý, čo zmierený s osudom. Na čo sa skrývať, zmoknem a vyrastiem :) Áno, v lete, počas poriadnej letnej búrky to má niečo do seba. Ale teraz takto na zimu? Zápal pľúc ako vyšitý...
A nezabudnite, keď bežíte bez dáždnika alebo keď sa snažíte prikryť si hlavu všetkým možným i nemožným - vždy sa niekde na vás niekto smeje :)
Vaša - tento mesiac šťastná majiteľka nového priesvitného dáždnika - Undomielka :-*
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára