streda 18. septembra 2013

Ležím si na pláži v cudzine a jediné čo počujem je slovenčina...

Niet lepší pocit ako byť v cudzine, kde vám nikto nerozumie. Môžete ohovárať domorodcov, používať všetky pestré nadávky jazyka. Môžete si užívať slobody stratenej v preklade.


Príchod k moru znamenal náhlu zmenu v dovolenkároch. Zrazu sa začali objavovať slovenské a české odstavené autá, takmer zo všadiaľ bolo počuť známu reč.

Ach jaj. Rečový prejav upravený do normálu.

Dni na pláži sa niesli v pokrikoch "Nebehajte tam!", "To není naše lehátko. Pojďte okamžitě zpátky!", "Do hlbokej nech vás ani nenapadne!" Ako by sme neodišli z Česko-slovenska...

Na druhý deň sa tu zjavila slovenská štvorčlenná skupinka. Podotýkam dospelákov. Slnečné lúče na seba nechali padať aj pri odbíjaní loptičky. A tie ich kecy... Nie všetci si uvedomujú, že na Slováka môžete natrafiť hocikde. A pri mori blízko rodnej hrudy to platí dvojnásobne.

Vaša na pláži farbu chýbajúca Undomielka :-*




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára