Ako som už spomínala tu, naša cesta nás pomaly, ale isto zaviedla k moru. Modré nebo, vlhkosť a vôňa soli. To áno. Ale myslíte, že sa to nezaobišlo s nejakými neobvyklými udalosťami? Samozrejme, že sa diala paráda! :-)
Cesta z Milána sa niesla v znamení dažďu. Ako sme sa blížili k moru, podarilo sa nám ho predbehnúť a za sebou sme nechali všetku temnotu sveta. So zapnutou navigáciou sme sa úspešne dopracovali k obchodu. A to nie k ledajakému, ale rovno do Lidlu. Pretože nie je nič lepšie ako sa uchýliť do obchodu, ktorý ako tak poznáte. To ako tak hovorím naschvál. Pretože som prvý krát uvidela predávať žemle na gramy. Kam sme to prišli??
Ako sme si tak zostavovali raňajkové a obedové menu, vonku sa začali čerti ženiť. Obloha tmavá hnusná, hrôzostrašný vietor až sa palmy temer skláňali k zemi. Búrka bola otázkou času. Rýchlo sme naložili nákup a akonáhle sme zabuchli dvere na kufri, začali padať ťažké kvapky. To máme pekný začiatok opaľovačky.
Vybrali sme sa teda hľadať miesto, kde máme nocovať. Adresa žiadna, vonku prietrž mračien, vo vnútri takmer nasratá nálada. Po hodně horkých minutách, akoby povedali susedia česi, sme našli, čo sme mali a overili sme aj funkčnosť ABS - hej fungovalo.
Dali sme niečo pod zub, počasie sa trochu umúdrilo, pomaly sa zotmelo a na ulici začal byť ruch. Tak teda hor sa na prieskumy!
V polke promenády začalo liať ako z krhly. Na totálku. Zašli sme pod strechu a chceli sme to prečkať. Ale po 15 minútach to prestala byť sranda. Pozreli sme sa po sebe a stačilo jednoduché "Ideme?" A tri účastníčky týmu neohrožených žen sa rozutekali stredom po daždi. Bol teplý a príjemný. My sme si to náramne užívali. Všetci po nás pozerali. Bolo to naprosto úžasné!
Až keď sme prišli pred apartmán, tak nám došlo, že kľúče má štvrtá účastníčka zájazdu, čo pravdepodobne bude znamenať, že sa dnu dostaneme až keď prestane pršať... Našťastie sme mali tekuté svetre a diablove nástroje. Kríza zažehnaná.
Vaša do nitky premočená Undomielka :-*
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára