Nie brať ale dať.

Dnes začína môj červený týždeň. Spolu sa môžeme tešiť na ďalšie darčekové nápady, na kopu sviatočných fotiek, prekvapenie od Undomielky, nejaké tie ako-zabaliť-darček typy a ďalšiu návštevu vianočných trhov. 

Od kedy si pamätám, mali všetci u nás doma v období Vianoc dobrú náladu, nakupovali sme darčeky a tešili sa na radosť v očiach po ich otvorení. Naše albumy sú plné momentiek z okamihov bezprostredne po otvorení darčekov. Myslím, že práve na to, sa u nás celý deň čakalo.  

Presne si pamätám na svoje prvé vianočné nákupy. Neviem koľko som mala rokov, ani koľko som mala nasporené, dokonca si nepamätám ani na to, čo som kúpila. Pamätám si ale ten pocit, keď som si uvedomila, že musím mojim najbližším niečo darovať. Sú predsa Vianoce. A tak som sa rozbehla do prvého obchodu čo som našla. Možno viete, možno nie, ale ja som z dediny. Prvým a zároveň jediným obchodom boli teda obyčajné potraviny. A ja som tam skutočne pre každého niečo našla a z nakúpených darčekov som sa úprimne tešila. 

Dnes už síce darčeky nenakupujem v potravinách, ale ten pocit, keď viem, že niekomu urobím radosť, milujem dodnes.

Nezáleži totiž na tom či rozveselíte deň talentovanému huslistovi na ulici, dieťaťu z detského domova alebo nepodarenému šéfovi. Nezáleži ani na tom či darujete drahý parfém, cestu okolo sveta alebo úprimný úsmev. Ide len o to podeliť sa s tým čo máme a o radosť, ktorú tak roznášame.

Pretože nie brať, ale dať, to sú Vianoce.

Šťastné a veselé obdarúvavanie želá

Diva.

Darčeky!