Štedrý večer nastal...

Každý má na Vianoce nejaké tie svoje zvyky. Viete, také tie veci, čo sme sa na strednej učili v rámci cudzích jazykov - ako sa povie zemiakový šalát, opekance s makom, vyprážaný kapor. Ešte pred pár rokmi som pomaly ako z rukáva mohla plynule povedať cudzincom o tom, ako nechávame jedno voľné miesto pre anjelika, ako nevstávame od stola, ako sa rozkrajuje jablko a čo všetko to znamená. Ruku na srdce, kto by to dnes vedel povedať...

Pre mňa sú Vianoce o iných zvykoch. Nie o tých z konverzácií nemeckého jazyka a ani tých z romantických vysielaní všetkých staníc počas sviatkov. Ako sa tak snažím rozpomenúť, tak každý Štedrý deň sa v našej domácnosti niesol v znamení chaosu.

Vždy sa našlo miesto, kde ostalo ešte trochu neutretého prachu. Pes sa po výdatnom behu v blate rozhodol, že najlepšie, čo môže urobiť je, že vyskočí na gauč na sviatočnú deku. Ocovi sa vždy nejak podarilo obliať čerstvo ožehlený vianočný obrus. Kapor v kúpeľni spáchal harakiri a ostriekal svojimi telesnými tekutinami všetko, čo mohol. A k tomu všetkému ako zázrakom svetlá na stromčeku nesvietia, hoci deň predtým žiarili, akoby ich malé deti v Číne práve vyrobili. To všetko pred 12tou.

Nakoniec, ale vždy všetko dobre dopadlo. Kapor sa na tanieri nehýbal a napráskali sme sa, akoby sme celý rok nejedli. A potom už len žiarivé očičká, pretože prišiel Ježiško...

Malá Undomielka atakuje stromček, pokus 1

Dnes je to ale tak, ako písala Trillian - Vianoce sú stav mysle. Ja sa vraciam tam do tých čias na fotkách, kedy bolo všetko super, a bol Ježiško, a boli rozprávky, a vonku bol sneh a sánkovali sme sa, stavali snehuliakov. Bola som malá a svet bol príjemné miesto plné príjemných prekvapení a každý deň bolo nové dobrodružstvo.

Malá Undomielka atakuje stromček, pokus 2

Cez vianočný čas vo mne ožíva malá Undomielka a nestará sa o nič, len o to, aby bol naladený kanál s rozprávkami, koláče na podnose a víno v pohári...

Vaša momentálne nejak príliš nostalgická a radšej si túto vianočnú pesničku púšťajúca Undomielka :-*